Ladislav Ďurkovič
Na Slovensku vstúpi od prvého júla do platnosti novela zákona o rodine, ktorá zavádza do praxe aj na Slovensku striedavú osobnú starostlivosť. Znamená to zásadnú zmenu v porozvodovom konaní pred súdom. Doteraz aplikované “párnovíkendovstvo” zdedené ešte z čias komunizmu končí a zabezpečuje aj na Slovensku rozšírený styk s dieťaťom.
Bolo naozaj sužujúce poznať osudy detí, ktoré sa stávali nástrojom mocenského boja, pomsty, či vydierania, alebo zdrojom vymáhania výživného a ktoré systematicky prichádzali o jedného z rodičov. Nekonečné spory zaťažovali súdy, kurátorky, rodičov a hlavne deti. Nepomer “moci” v porozvodovej starostlivosti bol zdrojom mnohých konfliktov a stresu, akoby samotný rozchod nestačil. Kto na to doplácal najviac boli deti.
Inštitút striedavej starostlivosti umožní súdom zverovať dieťa nielen jednému rodičovi. Slovenský zákon je oproti českému modelu, ktorý u susedov platí už 12 rokov, kvalitnejší v tom, že predpokladá nesúhlas jedného z rodičov a na “striedavku” stačí naopak žiadosť jedného z nich. Netýka sa samozrejme tých rodičov čo nejavia o deti záujem, alebo sú asociálni (alkoholici, narkomanky, páchatelia domáceho násilia…). No tá väčšina slušných rodičov, poväčšinou otcov, ktorí na súdoch strádali, má konečne pred sebou inštitút, ktorý oboch milujúcich rodičov zrovnoprávňuje.
O závažnosti problematiky svedčí aj to, že za prijatie tohto zákona hlasovali poslanci a poslankyne do jedného (to sa tuším ešte nestalo) zo všetkých strán naprieč koalíciou a opozíciou. Volení zástupcovia ľudu sa tak vzácne zhodli a aj politické čachre machre išli bokom ak išlo o deti. V tomto by si tentokrát od nich mohli brať príklad aj rodičia. Zákon koniec koncov len doplnil na Slovensku už platné medzinárodné štandardy a dohovory a slovenské zákony ktoré už od roku 2006 nehovoria o “materstve” ale o rodičovstve.
Striedavá osobná starostlivosť prináša mnohé pozitíva. Ak sa rodičia budú musieť od začiatku rozchodu deliť o dieťa férovo (striedanie po týždni, či dvoch) eliminujú sa mnohé negatívne javy v porozvodom konaní. Súd je tentokrát povinný vychádzať zo striedavej starostlivosti ako základného modelu a nie je dôvod aby jedného z rodičov znerovnoprávnil už na začiatku sporu. Žiaden z rodičov nemôže byť hneď na začiatku sporu postavený do roly toho “hlavného” a druhý spochybňovaný. Tak ako doteraz na začiatku sporu, pred preverovaním dostávala v prevažnej miere automaticky dôveru matka, dostanú ju už obaja. A rodičia si už po pár týždňoch od predbežného nariadenia o “striedavke” uvedomia dôležitú vec – že nik nie je dôležitejší rodič.
Treba sa zbaviť rovnako naivnej predstavy že striedavka je vhodná len pre rodičov ktorí sa vedia dohodnúť. Nie je, práve naopak. Práve tam, kde sa nevedia dohodnúť – a čo sa poväčšinou nevedia a preto idú na súd – rovnováha “striedavky” zmierňuje možnosť zneužívať silnejšiu pozíciu a tým len prehlbovať konflikt. Je naivné si myslieť, že sa expartneri môžu zmieriť – mnohokrát sa to nepodarí ani do konca života. Ale aj keď sa nemusia ani cítiť, ale ak sú ochotní a schopní sa o dieťa postarať, tak tú možnosť musia dostať. Obaja rovnako. Na “dospelácke” spory predsa nemôže doplácať dieťa tým, že príde o jedného z nich.
Rovnaký čas u oboch im neumožní manipulovať deti, nebudú môcť viazať dieťa len na svoju osobu a citovo ho vydierať. Vyskúšajú si aj zodpovednosť a povinnosti ktoré s výchovou dieťaťa súvisia a navyknú si tráviť čas aj bez dieťaťa a venovať ho sebe. Ani jeden z rodičov nebude musieť sám niesť bremeno povinností a v spore prestane hrať významnú rolu spor o výživné ktoré sa pri striedavke zvyčajne neurčuje. Expartneri nie sú nútení spolu vychádzať, či sa často stretávať a naučia sa spolu chtiac-nechtiac komunikovať. Eliminuje sa tiež možnosť zatajovania či obštrukcie pri odovzdávaní dieťaťa a nakoniec aj vyostrený konflikt medzi rodičmi sa zmierni. Dieťa nepreruší rovnovážny kontakt s oboma najdôležitejšími ľuďmi v ich živote a ostatnou rodinou. Je jednoduchšie rovnako sledovať spôsob správania sa a väzby dieťaťa na rodiča bez stresu a v prirodzenom prostredí.
Po pár mesiacoh od vydania predbežného nariadenia tak pred súd prídu na pojednávanie rodičia, ktorí ušetria prácu sociálnym pracovníčkam, kurátorkám a aj sudkyniam a sudcom.
Praktické problémy ako riešiť “striedavku” v dvoch mestách, či ako má dieťa chodiť do školy, prípadne u lekára a podobne sa dajú pri snahe odborníkov zameraných na túto oblasť vždy vyriešiť. Mnohokrát ju počas doby “od predbežka po pojednávanie” vyriešia aj sami rodičia. Ministerstvo spravodlivosti určite po niekoľkých mesiacoch praktickej aplikácie zákona pripraví pre sudcov a sudkyne osobitné školenia. Skúseností a modelov riešení je viac ako dosť.
Deti majú vďaka striedavej starostlivosti eliminované negatívne následky rozchodu, získavajú pocit istoty, nemajú pocit že jeden z tých rodičov z ktorého pochádzajú je nevhodný či zlý a učia sa adaptabilite a rôznorodosti. A zažívajú pozornosť viacerých ľudí ktorí ich majú radi – to najlepšie čo v živote môžu dostať. Lebo deti si zaslúžia oboch rodičov.
Prevzaté z portálu Changenet.sk
Okomentovat